Dražby III.

Na úvod krátke zhrnutie.
V predchádzajúcich článkoch sme si niečo povedali o tom, ako dražobný proces začína, akým spôsobom sa je možné brániť. Venovali sme sa prípadným neprijateľným zmluvným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve.
Povedali sme si to, akým režimom by sa mal vzťah dlžníka a veriteľa spravovať.
Že ak sa dlžník rozhodne proti dražbe brániť, je oslobodený od súdnych poplatkov.
A napokon sme poukázali na právo na obydlie, právo na súkromie, vlastnícke právo ako aj na pojem “nevyhnutný v demokratickom právnom poriadku”.

1.
Ešte niečo k právu na súkromný a rodinný život
Výkonom záložného práva dôjde k porušeniu čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sme toho názoru, že aplikáciou zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ako “ ZoDD”)v znení, v akom ho poznáme dochádza k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život.

2.
ZoDD odporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Dražobník, ako súkromná osoba nemôžu garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva.

3.
Môže dlžník v rámci dražobného procesu, teda priamo na dražbe vzniesť námietky?
Akceptujú námietky dražobníci ?

Z našich skúseností a z osobnej účasti na dražbách vieme s určitosťou povedať, že dražobník na námietky dlžníka neprihliadal.
Konkrétne sa jednalo o tieto námietky, ktoré dlžníci v jednotlivých prípadoch vzniesli priamo na dražbe do notárskej zápisnice, ktorou notár priebeh dražby osvedčuje:
premlčanie pohľadávky
neexistencia dlhu na 2.000€ čo do istiny
dlžník namietal výšku pohľadávky, ktorú deklaroval veriteľ
dlžník namietal osobu, ktorá dražbu navrhla
Ak by si veriteľ uplatnil nárok na pohľadávku v konaní pred všeobecným súdom, súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy by prihliadol na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Ak teda spotrebitelia na dražbe vznášajú námietky, hoc aj premlčania, a dražobník na ne neprihliada, musia sa domáhať ochrany na súde.

4.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že tu proti sebe stoja dve skupiny subjektívnych práv.
Subjektívne právo veriteľa zabezpečené záložným právom založené zmluvou/zmluvami
a chránené zákonom.
Naproti tomu stojí subjektívne právo spotrebiteľov- a to najmä právo vlastniť majetok a jeho priemet do vlastníckeho práva, teda absolútne právo chránené ako základné a ľudské právo napríklad čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky alebo článkom 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okrem toho dražená nehnuteľnosť je často jediným obydlím dlžníka, ktoré požíva aj ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a ochranu nedotknuteľnosti obydlia podľa čl. 21 Ústavy SR.

Preto podľa nás nie je možné akceptovať výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe bez ohľadu na to, či postup pri vykonávaní dobrovoľnej dražby podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. bude dodržaný.

5.
Ako sme opakovane uviedli, zákon o dražbách je nevyhnutné zmeniť.
Pozrime sa na Ústavný súd v ČR, ktorý uznesením z 08. 03. 2005, 181/2005 Sb., sp. zn.: Pl.ÚS 47/04, zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľný súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti.
Ústavný súd vo svojom náleze konštatoval:
„Zákonem totiž byla připustena možnost nucené dražby majetku, aniž by pohledávka byla přiznaná vykonatelným soudním rozhodnutím nebo jiným kvalifikovaným aktem skýtajícím záruku věrohodnosti a kontrolovatelnosti. Zákon víceméňe ponechává na posouzení dražebníka, zda pohledávka zajištěná zástavním právem existuje, v jaké výši a zda je splatná. Otázky, které v právním státě musí zodpovědět soud, případně musí být verifikovány souhlásným prohlášením dlužníka a véřitele učiněným před notářem, jsou tímto ustanovením svěřeny do „rozhodování“ živnostníka- dražebníka. Taková právní úprava není v souladu s principy právního státu.“
Čo to znamená? Že pre český ústavný súd nie je konanie podnikateľov pri dražbe bez dozoru súdu dôveryhodné. Neposkytuje záruku či pohľadávka vôbec existuje, či existuje v takej výške ako deklaruje veriteľ, či je splatná a pod.
Sme toho názoru, že nič nebráni zákonodarnému orgánu, aby zmenil zákon o dražbách po vzore našich susedov.
A ani nie je potrebné vymýšľať koleso.
Takéto poradenstvo Vám môže ušetriť finančné prostriedky aj čas.
Vaše prípadné otázky k spotrebiteľským témam nám zasielajte na mail: pomocspotrebitelomoz@gmail.com.
Sledovať nás môžete aj na facebookovej stránke Pomoc spotrebiteľom a na webovej stránke www.pomocspotrebitelom.sk.

Pomoc Spotrebiteľom
Jana&Jana&Braňo