Dražby IV.
Na úvod klasicky krátke zhrnutie.
V predchádzajúcich článkoch sme si niečo povedali o tom, ako dražobný proces začína, akým spôsobom sa je možné brániť. Venovali sme sa prípadným neprijateľným zmluvným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve.
Povedali sme si to, akým režimom by sa mal vzťah dlžníka a veriteľa spravovať.
Že ak sa dlžník rozhodne proti dražbe brániť, je oslobodený od súdnych poplatkov.
Poukázali sme na právo na obydlie, právo na súkromie, vlastnícke právo ako aj na pojem “nevyhnutný v demokratickom právnom poriadku”.
A na záver sme Vás oboznámil s rozhodnutím českého ústavného súdu vo veciach dražieb.
1.
Prečo musí, resp. by mal súd skúmať neprijateľné zmluvné podmienky?
Podľa čl. II. Zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len "smernica"). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27. 06. 2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98 C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam.
Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
Aj napriek tomu nie všetky súdy na námietky dlžníka , čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok prihliadajú. Iste by advokáti, prípadne občianske združenia vedeli uviesť príklady, kedy súd konštatoval, že v dražobnom procese nebude skúmať neprijateľné zmluvné podmienky, lebo tieto s vecou nesúvisia.
S tým sa nie je možné stotožniť.
2. K výške dlhu a hodnoty nehnuteľností:
Pomer výšky skutočného dlhu a hodnoty draženej nehnuteľnosti nesmie byť v hrubom nepomere.
Príklad: dlh 15.000€ a hodnota bytu nad 50.000€ .
Výkon záložného práva je často v rozpore s dobrými mravmi a to aj pre hrubý nepomer výšky údajného dlhu a hodnoty nehnuteľností.
Z nálezu Ústavného súdu ÚS SR PL. ÚS 23/2014-18 z 24. 09. 2014 :
„Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2. júna 2011 a uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013), a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec).“
Z vyjadrenia sudcov českého ústavného súdu ÚS ČR, I. ÚS 308/16 z 19.01.2014, citujeme:
„Jsem přesvědčena o tom, že není možno schválit takový obchod, kde je člověk připraven o nemovitost za méně než jednu polovinu ceny té nemovitosti, což se v daném případě stalo“.
„Samozřejmě smlouvy musí být chráněny a dluhy se mají platit. Na druhou stranu, ve férovém demokratickém státě, který je založen na zásadách spravedlnosti, není možno připustit takovýto nemravný obchod s chudobou“.
Nález dostupný v článku na :
Napríklad v exekučnom procese – dražbe , súd v každom štádiu posudzuje primeranosť vedenia exekúcie.
Z uznesenia NS SR, sp. zn.: 2 M Cdo 20/2011 z 18. 12. 2012:
„Podľa názoru odvolacieho súdu je nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach (čl. 12 ods. 2 Ústavy SR), aby mohlo konanie (právne úkony) určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej osoby, bez jej súhlasu. Dovolací súd len pre úplnosť uvádza, že nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba (§ 2 Exekučného poriadku) a to pod kontrolou súdu (§ 148 Exekučného poriadku).“
Právna úprava vzťahujúca sa na výkon záložného práva bez schválenia súdu alebo iného, nezávislého tribunálu je v rozpore s právom Európskej únie. Vážne zasahuje do práv spotrebiteľov garantovaných Ústavou SR (čl. 19 a 20). Záložné právo je vykonávané vo vzťahu k pohľadávke, ktorej výška nie je určená ani schválená všeobecným súdom, ale podnikateľom.
Absentuje súdna kontrola a možnosť dlžníka riadne upozorniť na neprijateľné zmluvné podmienky.
Pri dražbe spotrebiteľom reálne hrozí, že prídu o svoje jediné obydlie a že dôjde k nezvratným škodám na ich majetku.
Z výroku 1, vec vedená pred ESD pod sp. zn.: C 34/13, Kušionová/Smart Capital :
„ Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“
Z nálezu ÚS SR PL. ÚS 23/2014-18 z 24. 09. 2014 :
„Nad rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci...“
V kontexte s bodom 62 a nasl. rozsudku Kušionová nie je výkon záložného práva v demokratickej spoločnosti nevyhnutný a práve naopak predstavuje neprimeraný zásah do práva na obydlie. Z právneho názoru Ústavného súdu vyplýva, že za súčasných podmienok nie je možné mimosúdny výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou akceptovať.
Navyše Ústavný súd v citovanom náleze zdôrazňuje, že:
„Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci...“ Orgánom verejnej moci ale ž dražobník určite nie je.
4.
Súkromné osoby –podnikatelia na dražobnom procese v pozícii dražobníka nemôžu garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva. Právna úprava zákona o dobrovoľných dražbách nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov. Aplikáciou zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v súčasnom znení, dochádza k neprimeranému zásahu do práva na obydlie, do práva na súkromný a rodinný život.
5.
Z čl. 154 c/ ods. 1 Ústavy SR:
„ Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách , ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom ...sú súčasťou právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom ako zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“
Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“
Takto sme sa pokúsili v 4 článkoch zhrnúť dôležité body procesnej obrany pred hroziacou dražbou. Tieto však môžeme použiť aj v konaní, kde s spotrebteľ domáha určeia absolútnej neplatnosti dobrovoľnej dražby.
V ďalších pokračovaniach článkov Vás oboznámime s konkrétnymi súdnymi rozhodnutiami v danej veci.
Vysvetlíme si, že ako prvú pomoc je potrebné podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia a požiadať Okresný úrad, katastrálny odbor o zápis informatívnej poznámky.
Takéto poradenstvo Vám môže ušetriť finančné prostriedky aj čas.
Vaše prípadné otázky k spotrebiteľským témam nám zasielajte na mail: pomocspotrebitelomoz@gmail.com.
Sledovať nás môžete aj na facebookovej stránke Pomoc spotrebiteľom a na webovej stránke www.pomocspotrebitelom.sk.
Pomoc Spotrebiteľom
Jana&Jana&Braňo