Dražby V.
Ako sme už uviedli v predchádzajúcich článkoch, ako prvá pomoc slúži návrh na vydanie neodkladného opatrenia na príslušný súd.
Znenie návrhu pri neodkladnom opatrení, ak nehnuteľnosť ešte vydražená nebola:
Súd prikazuje žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na LV …………… ako:
- byt č. ……….na ………….. poschodí bytového domu so súp. č……………., vchodom č. 7, na parc. č. …………….., spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam o veľkosti podielu ……………/…0 000-in k celku, k. ú. …………., všetko vedené Okresným úradom …………, Katastrálny odbor, a to až do právoplatného rozhodnutia o veci samej.
Spotrebiteľom hmotné právo inú možnosť, ako žiadať súd o vydanie predbežného opatrenia a rozhodnutia o veci samej zdržaním sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ani nepriznáva.
Žalovanými v 1. a 2. rade sú veriteľ a dražobník. Pretože práve tieto osoby by mali spolu uzavrieť Zmluvu o vykonaní dražby. Súdy sa nie vždy s týmto tvrdením stotožňujú, no je to práve dražobník, ktorého veriteľ oslovil a na vykonanie dražby splnomocnil.
Súčasne je potrebné požiadať Okresný úrad - katastrálny odbor o zápis informatívnej poznámky. Najprv je potrebné podať žalobu a súčasne aj návrh na neodkladné opatrenie. Originál žalobného návrhu spolu s návrhom na zápis informatívnej poznámky je potrebné doručiť príslušnému katastrálnemu odboru. Iste je možnosť namietať, že podanie postačuje podať elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Avšak máme skúsenosti, že niektoré katastrálne odbory takýto návrh neprijali a aj napriek tomu požadovali doručenie originálu žalobného návrhu opatreného pečiatkou súdu.
Vzor návrhu na zápis informatívnej poznámky je dostupný na :
https://www.facebook.com/101033307961918/posts/840706930661215/?d=n
Súčasne prikladáme niekoľko rozhodnutí príslušných súdov, o ktorých sme sa v reláciách zmieňovali:
Z uznesenia Krajského súdu Prešov, sp. zn.: 6Co/106/2014:
„... Zároveň vo veci samej sa musí rozhodnúť, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo týmto spôsobom. Existujú totiž aj iné spôsoby, ktoré napríklad pri garancii prednosti záložného práva až do konečného splnenia dlhu garantujú aj zachovanie obydlia. Ak by sa napríklad záložné právo vykonalo uplatnením práva podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, do úvahy prichádza oveľa proporcionálnejší postup povolenia splátok či už súdom alebo aj v exekúcii. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že veriteľ zostáva krytý záložným právom, ktoré nestráca na prednosti. Ak by sa malo vychádzať z predstáv dražobnej spoločnosti a vyjadrenia sporiteľne, potom teoreticky aj pri splatnosti pohľadávky v rozsahu 1 Euro by sa mala tolerovať dražba bytu navrhovateľov, čo je pre odvolací súd absolútne neprijateľné. Zdá sa, že dobrovoľnou dražbou sa obchádza dôležitý unijný prvok, a to ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Doposiaľ odvolací súd nevie zo spisu zistiť, koľko už bolo z dlhu splatené. Napriek tomu sa predáva byt navrhovateľov a obchádza najpodstatnejšia právna otázka, či je naozaj nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva vykonal týmto spôsobom.“
Z z uznesenia Krajského súdu Prešov, sp.zn.: 6Co/106/2014, :
„...Zdá sa, že dobrovoľnou dražbou sa obchádza dôležitý unijný prvok, a to ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Doposiaľ odvolací súd nevie zo spisu zistiť, koľko už bolo z dlhu splatené. Napriek tomu sa predáva byt navrhovateľov a obchádza najpodstatnejšia právna otázka, či je naozaj nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa výkon záložného práva vykonal týmto spôsobom.
Pochybnosti o súlade inštitútu dobrovoľnej dražby s unijným právom vyvolali dve prejudiciálne konania (C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital). Z pripomienok Európskej komisie vo veci C-482/12 odvolací súd pripomína už vyššie uvedené obavy nad otázkou súladu procesu dobrovoľnej dražby s právom Európskej únie, cit. ,,Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým tribunálom.
Predbežné opatrenie sa javí ako jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany. Správne preto postupoval prvostupňový súd, ak predbežným opatrením dočasne zastavil proces výkonu záložného práva v procese tzv. ,,dobrovoľnej dražby“, až kým sa vo veci samej (podľa obsahu žaloby o uloženie povinnosti odporcovi v prvom rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou) nezistí, či je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, aby sa záložné právo vykonalo týmto spôsobom (porov. A. v Slovenská republika; nebolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby pani A. vypratala byt bez existencie právneho dôvodu na jeho užívanie). Nariadené predbežné opatrenie splní svoj účel aj vo vzťahu k dražobníkovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd predbežné opatrenie ako správne v napadnutom výroku potvrdil (§ 219 O.s.p.)“.
Z uznesenia Krajského súdu Košice, sp. zn.: 1Co/79/2015 z 05. 03. 2015, str. 6 posledný ods. a str. 7:
„Ak sú však vážnym spôsobom spochybňované ustanovenia úverovej zmluvy /obchodných podmienok tvoriacich jej súčasť/ ba dokonca ich platnosť z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, nemožno od nej oddeliť zmluvu o záložnom práve, ktorá bola súbežne uzatvorená so zmluvou úverovou. Žalobkyňa vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti osvedčila právo, ktorého sa domáha prostredníctvom predbežného opatrenia.“
Z uznesenia Krajského súdu Košice, sp. zn.: 2Co/958/2014 z 18. 11. 2014, zo str. 5,:
„...V konaní vo veci samej je napádaná platnosť zmluvných podmienok úverovej zmluvy , na základe ktorej bola uzatvorená aj zmluva o záložnom práve, preto súd správe rozhodol, ak dočasne, do skončenia konania vo veci samej zakázal odporcom realizáciu výkonu záložného práva.“
Z uznesenia Krajského súdu Prešov, sp. zn.: 20Co 8/2015 z 19. 02. 2015:
„ ...V podanom návrhu navrhovateľka poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve...Práve predbežné opatrenie súdu o zdržaní sa nakladania do rozhodnutia o veci samej je plne na mieste...Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že predmetná vec sa týka práve Európskej únie, presnejšie cieľov podľa Smernice EP a rady 205/209/ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom ... nemali by byť pochybnosti o potrebe dočasnej ochrany, ak je indikované použitie nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok. V takom prípade je treba v zásade predbežné opatrenie nariadiť. ..“
Niečo k princípu právnej istoty :
Princíp právnej istoty je jedným zo základných pilierov právneho štátu. Z uznesenia Ústavného súdu SR z 22. 11. 2011, č.k. IV.ÚS 499/2011-25:
„Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď /napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06/. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci /IV.ÚS 92/09/. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogicky skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno rozumne a objektívne odôvodniť, je ústavne neudržateľná /IV. ÚS 209/2010, m.m. PL. ÚS 21/00, PL, ÚS 6/04, III. ÚS 328/05/. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konania / IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06/.“
Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 179/2013 z 18. júla 2013:
“Princíp stability súdneho rozhodnutia vyjadrený jeho právoplatnosťou vyplýva z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Postupom, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky len z dôvodu, pre ktorý mohol sám účastník konania podať dovolanie, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky odchýlil od ústavne súladného výkladu aplikovaného zákonného ustanovenia o mimoriadnom dovolaní (§ 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), následkom čoho došlo k porušeniu základného práva dotknutého účastníka konania na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.”
Čo v rámci dokazovania v konaní pred súdom ešte žiadať ?
Určite, v prípade už zrealizovanej dražby si žiadajte dražobný spis a zmluvu o vykonaní dražby.
Máme praktické skúsenosti s tým, že v dražobnom spise sa môže výška dlhu podstatne líšiť od toho, ako ju veriteľ navonok deklaruje. V konkrétnom prípade z dražobného spisu vyplynulo, že výška dlhu bola oveľa nižšia, než limit, ktorý pripúšťa zákona a na základe ktorého sa už dražiť smie.
Príklad znenia petitu vo veci samej :
I.
Súd prikazuje žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na LV …………… ako:
- byt č. ……….. na ……….7. poschodí bytového domu so súp. č…………, vchodom č…………, na parc. č. …………., spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam o veľkosti podielu …………../………….. 000-in k celku, k. ú. ………………., všetko vedené Okresným úradom …………., Katastrálny odbor.
K námietkam, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je zhodný s návrhom vo veci samej:
Z ust. § 325 CSP, ods. 2, písm. d/:
„Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:
d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala“
Z ust. § 330 CSP, ods. 2, písm. d/:
„Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.“
Súdy niekedy zamietnu žalobu voči dražobníkovi s odôvodnením, že ten nie je pasívne vecne legitimovaný. Teda že nie je dôvod žalovať ho. Ale sme toho názoru, že je to dražobník, ktorý s veriteľom uzatvoril Zmluvu o vykonaní dražby. A preto podľa nášho názoru by mal byť aj dražobník vo veci samej žalovaný.
Na záver k nášmu menšiemu cyklu o dražbách snáď len to, že veríme , že naša snaha bude pre niekoho prospešná.
Nabudúce sa budeme venovať upomínaciemu konaniu.
Takéto poradenstvo Vám môže ušetriť finančné prostriedky aj čas.
Vaše prípadné otázky k spotrebiteľským témam nám zasielajte na mail: pomocspotrebitelomoz@gmail.com.
Sledovať nás môžete aj na facebookovej stránke Pomoc spotrebiteľom a na webovej stránke www.pomocspotrebitelom.sk.
Pomoc Spotrebiteľom
Jana&Jana&Braňo