Finančná gramotnosť

Každý z nás sa už stretol s pojmom „finančná gramotnosť“. Napriek všeobecnej mienke, význam tohto pojmu nie je všetkým jasný. Jedným z cieľov nášho združenia je vykonávať edukačnú činnosť. A z tohto titulu sme sa rozhodli širšej verejnosti priblížiť pojem a význam (nie len gramatický ) finančnej gramotnosti.

Význam pojmu „finančná gramotnosť“ spočíva v schopnosti využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie jednak seba ako aj našej domácnosti.

Ak sme finančne gramotní, mali by sme teda byť schopní :

- vyhľadať, vyhodnotiť si a v praxi aplikovať finančné informácie,

- poznať základné pravidlá riadenia financií a rozpoznať riziká pri riadení financií,

- stanoviť a naplánovať si finančné ciele a ich dosiahnutie,

 - sporiť si,

- efektívne využívať finančné služby,

- plniť si svoje finančné záväzky,

- orientovať sa v oblasti finančného trhu a s tým súvisia aj vedomosti o postavení a právomoci Národnej banky Slovenska ako aj iných peňažných ústavov, poisťovní, finančných sprostredkovateľov (maklérov) a p pod.

- poznať práva spotrebiteľa a byť schopný tieto v praxi aj uplatňovať.

Jednoducho povedané, finančne gramotný človek by mal vedieť správne nakladať s peniazmi , čo predovšetkým zahŕňa dodržiavanie rozpočtu domácnosti . Tomu napomáha napríklad zaznamenávanie si príjmov a výdavkov, šetrenie, obmedzenie utrácania. V tejto súvislosti chceme poukázať na pravidlá s názvom „Ideálne finančné miery“, ktoré sú 10-20-30-40 a podľa ktorých sa má finančne gramotný človek riadiť pri nakladaní s osobnými financiami.  

V praxi to znamená, že 10% príjmu mesačne by sme si mali odložiť ako finančnú rezervu. 10 % z mesačného príjmu jednotlivca či domácnosti by mala byť minimálna suma smerujúca na vytvorenie dostatočnej finančnej rezervy. Pravidelným vytváraním takejto finančnej rezervy prostredníctvom odkladania desatiny nášho príjmu si zabezpečíme finančnú stabilitu našej domácnosti pre prípad akýchkoľvek neočakávaných situácií, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť náš rozpočet (dlhodobá PN, ukončenie pracovného pomeru a pod.). Vytvorenie tejto finančnej rezervy je v dnešnej dobe priam nevyhnutnosťou práve z pohľadu neistoty na pracovnom trhu ako aj  pre neustály nárast cien základných potravín, pohonných hmôt...

Až po nasporení určitej sumy sa môžeme sústrediť na nejaký krátkodobý cieľ, napríklad zakúpiť si dovolenku.   Aj keď priznajme si, väčšina z nás po vyčerpávajúcom pracovnom roku považuje za veľmi dôležité oddýchnuť si každoročne niekde pri mori a to bez ohľadu na výšku našich príjmov a nasporenej sumy. Nie je ničím výnimočným, že si kvôli dovolenke sa ročne v peňažných ústavoch či nebankových inštitúciách zadĺži množstvo Slovákov a dovolenku si jednoducho zakúpi na dlh. Takýto postup je presne opačný, ako by mal byť.

Ďalších 20% z nášho príjmu by malo smerovať do dlhodobých aktív, teda zabezpečenie pred výpadkom nášho príjmu.

Na prípadné splátky úverov a hypoték by sme si mali vyčleniť maximálne 30% nášho príjmu. Tu považujeme za dôležité dodať, že nákupom na splátky či nebankových pôžičkám sa je potrebné vyhnúť. Ak ste ich uzavreli, odporúčame navštíviť občianske združenie predmetom činnosti ktorého je ochrana práv spotrebiteľov, prípadne advokátov, ktorí sa venujú spotrebiteľskej agende. Tí vedia posúdiť jednotlivé zmluvy, ich prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Vedia Vám kvalifikovane odporučiť koľko a či vôbec veriteľovi ešte splácať niečo máte. Takýchto úverov je potrebné a to najmä v dnešnej dobe mať čo najmenej, resp. nemať ich vôbec. . Preto nečakajte, kým Vám bude hroziť exekútor. Poraďte sa s kvalifikovanými osobami, ktorí sa v spotrebiteľskej problematike orientujú a  ozdravte svoj rodinný rozpočet. A predovšetkým, nezadlžujte sa u nebankových inštitúcií. Rovnako tak si premyslite uzatvorenie každého spotrebného úveru či nákupu na splátky.

Zvyšných 40% príjmu by malo smerovať na našu priamu spotrebu vo forme výdavkov na potraviny, dovolenku. a pod.

Všetky výdavky by sme si mali plánovať. Mali by sme mať status tzv. „rodinného bankára“ ktorý sa pri kúpe každej položky musí zamyslieť, či ide skutočne o nevyhnutný nákup, či po jeho kúpe ostane banke niečo na jej riadne fungovanie. Rodinný bankár by sa mal vedieť orientovať aj v oblasti výpočtu úrokov úverov, poplatkov, RPMN. Mal by poznať finančné kalkulačky verejne dostupné napríklad na portály NBS - https://rpmn.nbs.sk/ , vďaka ktorým tieto výpočty hravo zvládne.   Odmenou dobrej práce domáceho bankára bude pohodový a kľudný rozpočet našej domácnosti a úspora finančných prostriedkov. Čo nám umožní zabezpečiť zdravú finančnú kondíciu našej domácnosti.

S úctou

JUDr. Jana PAJTAŠOVÁ

 Orechová 22, 040 22 Košice

( +421 908 894 850