Neoprávnený odber plynu

v dnešnom článku sa budeme venovať téme z oblasti energií, konkrétne neoprávnenému odberu zemného plynu. Nadväzujeme tým na vysielanie v Slobodnom vysielači zo dňa 24.6.2022 v relácii s rovnomenným názvom, ako má naše združenie - Pomoc spotrebiteľom. Záznam z relácie si môžete vypočuť v archíve Slobodného vysielača alebo v aplikácii Google Podcasty.   

Už v minulosti sme sa stretli s opakovanými podnetmi od občanov, ktorí mali problém s distribútormi zemného plynu z dôvodu, že mala byť neoprávneným zásahom poškodená plomba plynomeru a tak distribútor doručil konkrétnej domácnosti podstatne navýšené vyúčtovanie za posledné meracie obdobie. Účtovali si tak náhradu škody , ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným odberom zemného plynu. Distribútor má totiž nárok na náhradu škody bez ohľadu na to, či ste plombu poškodili Vy, sused alebo aj technici.

A pozor, nejedná sa o malé sumy. V niektorých prípadoch ide o niekoľko tisíc eur. Distribútor plynu totiž nevie spoľahlivo vypočítať skutočnú výšku škody, pretože nevie určiť dátum, kedy presne sa začal plyn neoprávnene odoberať. Preto počíta náhradu škody od poslednej kontroly plynomera, kedy ešte nebolo zistené poškodenie plomby až do zistenia jej poškodenia - teda neoprávneného odberu. A tu sa môže jednať aj o niekoľko rokov spätne.

Ak domácnosť neuhradí takto vyúčtovanú sumu, distribútor prirodzene iniciuje súdne konanie, v ktorom si uplatňuje náhradu škody.

V čom my vidíme problém?

Distribútor nevie preukázať skutočnú výšku škody. Teda či vôbec škoda vznikla a v akej výške. A preto účtuje sumu tak, ako sme vyššie spomenuli, od poslednej kontroly plynomera, kedy ešte nebolo zistené poškodenie plomby (tu pozor aj na premlčanie).

Aj v dnešnej dobe sa vedie množstvo súdnych konaní, v ktorých sa distribútor sporí s odberateľmi plynu o nahradenie škody spôsobenej tzv. neoprávneným odberom plynu. Problémy vyvstávajú aj v samotnom súdnom konaní, ak súdy nepovažujú vzťah distribútor - odberateľ za vzťah spotrebiteľský ( s výnimkou samozrejme podnikateľských subjektov). Sme toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že vzťah medzi odberateľom a distribútorom plynu nevznikol zmluvou, nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou jeho vzniku je uzavretie „štandardnej“ spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom. Ide o tzv. „pridružený zmluvný vzťah“, ktorý musí byť posúdený v súlade s prvotnou zmluvou (o dodávke zemného plynu), od ktorej sa odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je. Ak súdy na túto skutočnosť neprihliadajú, Vaše spotrebiteľské práva sú zásadným spôsobom porušené.    

K tomu sa vyjadrila už aj samotná EK.

Keďže podľa súčasnej platnej právnej úpravy pri inštitúte tzv. objektívnej zodpovednosti ako i konečný odberateľ plynu v súdnych konaniach v zásade nemáte veľkú šancu uspieť len s procesnou obranou, že Vy ste žiadnym spôsobom do plynomeru nezasahovali, dávame Vám do pozornosti nález Ústavného súdu SR z 9. marca 2021, sp. zn. III. ÚS 114/2020, ktorý by Vám v obdobnom súdnom konaní mohol pomôcť.

Ústavný súd SR v citovanom náleze konštatoval, že vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. A že ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. Zároveň ústavný súd zdôrazňuje, že aj vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. Z § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla – teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody.